Poistná daň v nových šatách lepšie služby klientom neprinesie

ÚvodBlogPoistná daň v nových šatách lepšie služby klientom neprinesie

Poistná daň v nových šatách lepšie služby klientom neprinesie

2. Mája 2018 | Rubriky: Blog | INSIA aktuality | Poistenie firiem | Poistenie osôb

Poistná daň v nových šatách lepšie služby klientom neprinesie

O päť mesiacov má začať platiť na Slovensku 8 % poistná daň. Štát na nej plánuje vybrať ročne takmer 36 miliónov eur. Poisťovne tvrdia, že to bude mať vplyv na výšku poistného. Rezort financií pripravil aj reguláciu odmeňovania finančných sprostredkovateľov. Čo to bude znamenať v praxi?

Na názor sme sa z portálu oPoisteni.sk spýtali Jozefa Belka, konateľa spoločnosti Insuria Consulting a prevádzkovateľa portálu Onlineporovnanie.sk.

Nová poistná daň vo výške 8 percent by mala od októbra nahradiť v súčasnosti platný osempercentný poistný odvod pri neživotnom poistení (okrem PZP). Poisťovne vzniesli vlnu kritiky – čo to na hovoríte vy z pohľadu sprostredkovateľov poistenia? 

Jozef Belko

Pokiaľ ide o poistnú daň a úpravu výšky odmien za sprostredkovanie produktov, vnímam to tak, že zákonodarcovia sa rozhodli zásadnejším spôsobom obmedziť a zregulovať tento priestor finančných služieb.

Podstatné podľa mňa je, aby k týmto novinkám odborná verejnosť pristupovala jednotne, nie každý sám za seba, pretože tieto zmeny na slovenskom poistnom trhu sa dotknú každého z nás. Poisťovne budú musieť zvýšiť ceny poistného, prípadne nájsť iné úsporné mechanizmy, aby neprišli o klienta.

Pravdepodobne budú musieť upraviť výšku provízií voči sprostredkovateľom a klient v konečnom dôsledku zaplatí viac. To je jednoduchá logika. Podstatné je, kam vybrané financie budú smerovať. Ak sa len „rozdajú“ a nebudú účelovo využité, neprinesie to žiadaný efekt pre ekonomiku i fungovanie štátu.

Vláda už ohlásila nový sociálny balíček, kde bude potrebovať peniaze na chystané opatrenia. Za najväčší problém považujem vytendrované poistné zmluvy na základe verejného obstarávania, kde sa štát zaviazal, že určité obdobie nebude dvíhať ceny poistného.

 

Je to zrejme len kamienok z mozaiky opatrení na poistnom trhu, ktoré sa poistného dotýkajú v roku 2018?

Presne tak. Niektoré regulačné opatrenia boli zamerané špecificky na poistný sektor, ako napríklad regulácia retailových investičných produktov a investičných produktov, založených na poistení, či smernica o distribúcii poistenia. Isté legislatívne opatrenia sa dotkli všetkých sektorov.

Prioritou bola európska smernica IDD, ktorú muselo Slovensko implementovať do legislatívy do 23. februára 2018. Blíži sa deň nástupu novej legislatívy v oblasti ochrany osobných údajov, 25. máj 2018. Tieto opatrenia poisťovniam i sprostredkovateľom opäť určitým spôsobom zvyšujú náklady. Nároky na tento sektor sa každým rokom zvyšujú, čo sa odráža nielen vo zvýšenej administratíve, ale i v nákladovej oblasti.

 

Zvýšené náklady sa potom musia niekde odraziť...

Za posledné týždne vnímame, že niektoré ceny poistenia idú nahor, čo je vidieť najmä pri nových poistných zmluvách pri neživotnom poistení, najmä pri povinnom zmluvnom poistení (PZP) a havarijnom poistení. Ak majú poisťovne zodpovedne fungovať a prinášať pre klientov kvalitný servis za rozumnú cenu, musia tieto novinky zakalkulovať do rentability jednotlivých produktov.

Nie je reálne očakávať, že poisťovne budú mať dosť zdrojov zo zisku na zaplatenie dane z poistenia, keďže celková odvedená daň bude pravdepodobne vyššia, než je sumárny zisk sektora z neživotných poistení. Akákoľvek regulácia štátu negatívne ovplyvňuje trh. 

 

Poistná daň podľa poisťovní negatívne poškodí spotrebiteľov, ktorým môžu zdražieť poistky.  Čo hovoríte na tieto legislatívne novinky?

Za mňa osobne môžem povedať, že schválený vládny návrh je najlepší z najhorších, s ktorými rezort za posledné obdobie prišiel. Predtým navrhované znenia boli absolútne neprijateľné nielen pre sprostredkovateľov, ale aj pre poisťovne a klientov. Treba však povedať, že vyššia poistiteľnosť klientov za posledné roky je výsledkom aktívnej práce sprostredkovateľov. Predpokladám, že  v nadväznosti na reguláciu provízií v oblasti sprostredkovania, nemálo z nich poistný trh opustí.

 

O aké zmeny v oblasti regulácie provízií vlastne ide v konečnom návrhu novely zákona o poisťovníctve z dielne Ministerstva financií SR, ktorú 20. apríla schválila v piatok vláda?

Novela zavádza priamu reguláciu odmien finančných sprostredkovateľov v bankovom sektore. Nepôjde iba o poistky, pôjde aj o sprostredkovanie úverov, či už spotrebných alebo hypoték. Konkrétne sa zavádza maximálna výška odmeny finančného agenta pri sprostredkovaní spotrebiteľského úveru a úveru na bývanie.

Rezort financií navrhuje odmenu pri sprostredkovaných spotrebiteľských úveroch nad 10.000 eur vo výške najviac 1,5 % požičanej sumy. Agent má pritom pri podpise zmluvy získať polovicu odmeny, k prvému výročiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere má byť odmena vo výške 30 % odmeny a k druhému výročiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 20 %.

Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená na obdobie kratšie ako dva roky, pri prvom výročí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyplatí 50 % odmeny. Pokiaľ bude odmena pri spotrebiteľských úveroch nižšia ako 10.000 eur, nebude sa jej vyplácanie rozkladať na dané obdobie, ale vyplatí sa jednorázovo.

 

A aké novinky nastanú pre sprostredkovateľov pri úveroch na bývanie či pri poistení?

Pri úveroch na bývanie veriteľ má po novom vyplatiť odmenu finančnému agentovi najviac vo výške 1,5 % zo sumy poskytnutého úveru. Tiež vyplatí časť odmeny za poskytnutý úver na bývanie v troch splátkach v období troch rokov, a to pri poskytnutí úveru na bývanie vo výške 50 % odmeny, k prvému výročiu zmluvy o úvere na bývanie vo výške 30 % odmeny a k druhému výročiu zmluvy o úvere na bývanie vo výške 20 % odmeny. 

Novela zákona rieši aj výšku odkupnej hodnoty pri poistení a pôvodne mala zamedziť tomu, aby klient znášal v prvých rokoch všetky náklady spojené s uzavretím poistnej zmluvy. Rezort navrhuje, aby poisťovňa investovala v prvom roku 50 % zaplateného poistného, v druhom roku 65 % a v treťom a v ďalších rokoch až 80 % zaplateného poistného. Pôvodne navrhoval  investovať v prvom roku 70 %, v druhom roku 85 % a v treťom roku 95 %.

 

Ustoja danú situáciu pri úprave spôsobu výplaty a výšky provízií skôr väčšie skupiny maklérov ako malí sprostredkovatelia?

Všetci, bez ohľadu na svoju veľkosť, sa budú musieť danej situácii prispôsobiť. Hoci ide o nepopulárne opatrenie, ak bude návrh schválený v súčasnej podobe, sprostredkovatelia, či už malí alebo veľkí, sa s tým budú musieť naučiť žiť.

Prirodzene, väčšie spoločnosti budú na to lepšie pripravené, nakoľko si dlhodobo vytvárali finančné rezervy a budú schopné vyplácať zálohové provízie. Neprinesie to však požadované skvalitnenie služieb pre klienta. Problém skôr vnímam v tom smere, že veľké firmy zostanú naďalej veľkými, avšak malí makléri nebudú mať ako „vyrásť“, nakoľko to bude znamenať výrazný zásah do ich príjmov.  

Treba však určite povedať, že za každým veľkým hráčom je aj menší podriadený finančný agent, ktorého sa uvedené zmeny výrazne dotknú – čaká ich nemálo ďalšej administratívy, aplikovanie zákona o ochrane osobných údajov, poradenstvo s právnikmi, ak sa chcú vyhnúť zbytočným chybám. Sú to pre nich nemalé náklady navyše.

 

Kto najviac toto bremeno pocíti na svojich pleciach?

Dotkne sa to podľa môjho názoru najmä nových maklérov, ktorí v biznise začali dva až tri roky dozadu, nemajú dostatočne vybudované portfólio klientov, ale musia znášať nemalé výdavky. Predstavme si, že v prípade bežného zamestnanca, by sa jeho zamestnávateľ rozhodol nevyplácal mu mzdu naraz, ale postupne tri roky.

Napríklad namiesto mzdy 1200 eur, by teda človek dostal tento rok 400 eur, na budúci rok ďalších 400 eur a v roku 2020 posledné štyri stovky. Pre jeho rodinný rozpočet by to bola citeľná zmena. Logickým krokom by asi bolo, začať si hľadať nové zamestnanie, alebo sa začať orientovať na iný biznis.

Niečo podobné sa môže stať aj na finančnom trhu. Nie sú známe dopadové štúdie, ako to ovplyvní trh. V súčasnosti na Slovensku pôsobí zhruba 30-tisíc sprostredkovateľov, len malá časť z nich zarába nadpriemerne, tí ostatní sa snažia prežiť z mesiaca na mesiac.

 

Rezort financií pôvodne v návrhu zamýšľal „vyhnať“ z trhu jednorazových sprostredkovateľov a zlepšiť kvalitu služieb pre klienta. Otázne teda je, či toto je tá správna cesta...?

Regulácia provízií sa prakticky vôbec nedotkne jednorázových maklérov. Dôvod je jednoduchý – svoj mesačný príjem si dokážu vykryť z iných zdrojov. Zmenia prácu, odbor, ich provízie z uzatvorenia jednej či dvoch poistných zmlúv ročne to príliš neovplyvní. Navyše,  je im v podstate jedno, či im poisťovňa vypláca províziu jednorázovo alebo rozloženú na dlhšie obdobie. Zníži to atraktivitu tejto profesie. A s nimi prídu niektorí ľudia o poradenstvo v oblasti poistenia.

Trh určite ovplyvní aj poistná daň, poisťovne budú siahať aj na výšku provízií a šetriť svoje náklady, ktoré im štát svojím nelogickým rozhodnutím nepriamo navýšil. Podľa môjho názoru, štátna regulácia zasiahne poisťovne i sprostredkovateľov vo výraznej miere a ovplyvní ich aktivity na dlhé roky dopredu.

Nepovažujem to za šťastné rozhodnutie – naplní to síce podľa zámerov rezortu štátnu kasu, ale klientovi to neprinesie väčšiu pridanú hodnotu, ani lepšie služby. 

 

logo-sk
 
Zdieľajte článok

Sledujte INSIA na sociálnych sieťach

Facebook LinkedIn

Maklér vo vašom okolí